|
Compair cabri et compair tigue
par Pa Lindor
Kan Compair Cabri prémié
rivé dan péhi cilà, tou moune té pair
li. Mo zamis, kapé couté cilà, si ouzote mem
té ouâ so cornes avé so la barbe, ouzote té
galopé. Jikà Compair Tigue ki tramblé kan li
contré avé li. Compair Cabri vini vantor, marcé
la tête en l’air et croâ li mem cé liron
dan savanne et dan diboi. Kan Compair Tigue couri la chache, li souvan
ouâ Compair Cabri et li zonglé:
— Gayare cilà té fé
bon la vianne fraîche; mé corne là yé cé
pa batême katin; si mo také li, sire la vantré
mouen!
Tan pacé et moune pa tendé
di Compair Cabri tchoué kékenne. Ein zou Compair Tigue,
ki pli brave, pran couraze et parti avé so ti gasson pou couri
fé visite à Compair Cabri.
Compair Cabri ouâ Compair Tigue apé
vini dan chimin.
— Hanhan! to dijà pair mouen,
mé ma fé toâ pli pair ancô.
Li parti galopé: pracatap! pracatap!
pracatap! et li cogné so la tête apé ein diboi:
bip! Diboi là boudoume: kraaou! Compair Tigue apé tramblé
on so jigues et pa conné parlé.
— Pa gagné pair, mo gasson;
navé ein dipice on mo la tête, et mo cogné-li
apé diboi pou tchoué-li.
Compair Tigue ôté so sapo et
di:
— Michié Cabri, mo vini présanté
vou mo respé avé mo gasson, et mandé nouvel vou
famie.
— Yé tou va ben. Vini assite
on mo la garli.
Tan yé té apé charé,
ti gasson Compair Cabri couri zoué dan zardin avé ti
gasson Compair Tigue. Ti Tigue mandé ti Cabri:
— To konné voyé con tête
com to popa?
— Oh oui, ma fé to ouâ.
Li kilé ein ti brin, et pi galopé
et cogné ti Tigue dan so côté: bip! Ti Tigue roulé
on so dos: ti Cabri ri: kiack! kiack! kiack! Ti Tigue di li:
— To gagné tou piti dan.
— Oui, mo papa so dan tou piti oussi.
Compair Tigue pèlé so ti gassou
et parti couri. Ti Tigue di li:
— Popa, ti Cabri gagné tou piti,
piti dan, et li di mouen dan so popa piti com so kenne.
—Pé to la djole! Si Michié
Cabri tendé toi, la manzé nouzote.
Compair Cabri té promi ranne so visite
à Compair Tigue dan kèke zou. Compair Tigue zonglé
ça so ti gasson di li.
— Mo té ben olé ouâ
dan Compair Cabri; mé so gran la barbe cacé so la bouce;
kan la vini, fô mo seyé fé li ri.
Ein zou Compair Cabri vini avé so
ti gasson. Compair Tigue couri charché ein bouteil bon tafia,
et yé boâ yé santé. Li couri charché
ein lot, et yé boâ la santé yé zanfans.
Compair Cabri commancé vini tchack, et olé parti. Compair
Tigue di li:
— Fô no boâ ein lote topète
à la santé Madamme Cabri.
Et li couri charché li. Tan yé
fini boâ, Compair Cabri té gagné ein famé
ganarre et ri so la bouce gran ouvert. Compair Tigue, ki té
apé guêté, ouâ so ti dan, et sotté
on li drette et percé so cou avé so kro. Compair Cabri
crié:
— Zassassin! zassassin!
Si ti gasson, ki té apé zoné
divor, tendé li et parti galopé. Couri di so maman Compair
Tigue tchoué so popa. Comair Cabri si ta sagrin li krié
jikà krié pa olé ancô.
La renne zozos, ki té apé passé,
tendé li et posé on chimmé so cabanne.
— Ki ça ké vou gagné
pou dézolé com ça, Comair Cabri?
— Malor! malor! bon la Renne; Compair
Tigue manzé mo pove mari, et astère mo ben croâ
la vini manzé mouen avé mo piti.
— Couraze! pa krié! Ma sové
vou, ou ben mo nom cé pa la Renne.
Li pran so vol et couri jouké on pli
gran cype dan diboi. Là li chanté:
“Tig, tig, malinboin!
La chelema che tango
Redjoum.
La chelema che tango!”
Kan zozos yé tendé gran sanson la Renne,
yé tou rassamblé aurà li. La Renne di yé:
— Mo zanfans, Compair Tigue sassiné
Compair Cabri, et mo promi so vêvepou vangé li. Dimin,
cé dimance; apé la messe, mo va donne ein gran bamboula,
et mo olé tou ouzote vini. Couri paré tou kichoge; mouen,
pé allé invité Compair Tigue.
Landimin, apé la messe, tou moune
ki gagné la plime rassamblé dan gran diboi. Kan la Renne
ouâ Compair Tigue apé vini, li di zozos yé:
— Kan bamboula comancé, ouzote
a tou mêté la tête en bas zèle.
Compair Tigue té farô com ein
pan et té apé frizé so moustace. Tousouite li
rivé, ein bande pérokés passé pain béni
et chakenne pran ein morceau. Tan yé fini manzé, tou
cavalié pran yé dammes et mêté en place
pou dancé. Compair Tigue mandé la Renne pou so padna:
— Mo ben olé, mé fô
vou dancé com mo kenne moune.
Mizichiens comancé joué:
“Tig,
tig, malinboin!”
et tou la tête zozos fouré en ba zèle.
— Vou ouâ, Compair Tigue, tou
mo zinvités pa gagné la tête; fô vou ôté
vou kenne pou konné dancé dan kadril la Renne.
— Mo té pa konné zesse
gran moune. Mé coman fé pou ôté mo la tête?
La Renne donne li ein ti boëte:
Çà, cé la gresse zozo
paradis; couri gressé vou la hace avé li et di vou la
famme coupé vou cou; ça pa pé fé vou mal.
Apé ça, vou va dancé avé mouen.
Compair Tigue galopé côté
so cabanne, gressé so la hace, et di so famme fô li coupé
so cou.
— La Renne zozos mêté
wanga on toi, mo vié; to fé mié rêté
dan cabanne.
— Si to pa fé ça, mo
di toi, ma tranglé toi com titice.
Comair Tigue gagné pair mouri, li
pran la hace et coupé cou so mari.
La Renne zozos té voyé so colibri
pou porté nouvel. Kan li tourné vini, yé tou
chanté:
“Tig,
Tig, malinboin!”
Compair Cabri vanzé, mé li ben mouri.
Ma di ouzote: Zmé boâ tafia dan cabanne ouazin jikà
vou vini tchack!
Retour
à la bibliothèque Tintamarre |